Klávesové zkratky na tomto webu – rozšířené Na obsah stránky

» ARTIST PAGE on iTunes

apaPODCASTOVÝ TIP
PharmDr. Marie Loučková, Bc. Alena Šindelářová

Farmaceutický asistent – diplomovaný specialista nebo bakalář?

Čtvrtá část exkluzivního rozhovoru s PharmDr. Marií Loučkovou, vedoucí oboru Diplomovaný farmaceutický asistent na VOŠ a SZŠ Alšovo nábřeží v Praze, a Bc. Alenou Šindelářovou, předsedkyní Sekce farmaceutických asistentů při ČAS.

…o lékárenství víme vše!®

apaSLOVENSKÉ PASTORÁLE
V této části uveřejňujeme glosy a komentáře slovenského kolegy lékárníka PharmDr. Jána Valjana, někdejšího prezidenta Slovenské lékárnické komory (popř. jím doporučené příspěvky jeho kolegů), které leccos napovídají o lékárenské situaci na Slovensku. Rubrika pokračuje od roku 2008 pod názvem „Hovory ze Slovenska“ v podcastové formě na webu Lékárenský PODCAST.

Ako je to s tými ziskami?

Vloženo: 19.02.2007, 19:53 | Čteno: 7465×
V diskusii o návrhu ministerstva zdravotníctva obmedziť zisk zdravotných poisťovní sa ako jeden z argumentov používa poukázanie na neobmedzené zisky výrobcov liekov, distribučných spoločností a verejných lekární. Áno, všetky tieto spoločnosti zisk tvoria, alebo aspoň hospodária vyrovnane. Porovnanie so ziskovosťou poisťovní je však nesprávny argument, ktorý celú (inak opodstatnenú) argumentáciu robí smiešnou.
Na vyjasnenie postojov - čo by povedali takto argumentujúci, keby minister vypočul ich volanie a zákonom by obmedzil zisky spoločností podieľajúcich sa na zabezpečení liekov? Že je to smiešna otázka? Nie, vôbec nie je smiešna a posledné dni a týždne ma presviedčajú o tom, že ani sedemnásť rokov po revolúcii nie sme schopní objektívne rozlišovať a chápať súvislosti politických rozhodnutí s pragmatickou predstavou ďalšieho súvisiaceho vývoja. Kým návrh obmedziť zisky poisťovní sa stretol s vlnou takmer masívneho odporu a zazneli slova ako „boľševizmus”, verbálne ohlásené „plošné znižovanie” cien liekov sa stretlo v lepšom prípade s ignoranciou tohto kroku, v prípade horšom si komentátori mädlili ruky s víziou, ako sa konečne obmedzí nenažranosť „liekového reťazca”. A - čo je najzarážajúcejšie - nikomu ani len nezišlo na um pátrať po spôsobe toho zázračného plošného zníženia.

Zisk

Už v prvých rokoch po zmene hospodárskych a politických súvislostí sme ako-tak pochopili to staré biblické „hoden je robotník svojej mzdy”. Hlavne robotnícke povolania to pochopili bleskovo. V iných sférach toto chápanie zatiaľ pokrivkáva a v povolaniach, ktoré „nepracujú rukami”, je to stále zúfalé. Raz mi jeden učiteľ rozprával, ako zaplatil automechanikovi opravu svojho auta: jednoduchý výpočet, tristopäťdesiat korún za hodinu práce, bez ohľadu na druh opravy. O pár mesiacov ten istý automechanik potreboval doučovanie z matematiky pre svojho syna, ktorého čakali prijímacie skúšky na strednú školu. Keďže dotyčný učiteľ má zmysel pre humor, navrhol za hodinu doučovania sedemsto korún. Automechanik sa ani nepokúšal zakryť prekvapenie so slovami, že čakal maximálne sto-dvesto korún.
Iste, cena je otázka ponuky a dopytu. Ale - čím to je, že intelektuálne povolania sa akosi hanbia priznať svoj nárok na adekvátnu odmenu? A čím to je, že odmena pre tých, čo „nič nevyrábajú”, je v očiach spoločnosti stále neopodstatneným ziskom? Tristopäťdesiat korún automechanikovi nikto ziskom nenazýva a nikomu nezíde na um cenu jeho práce odvíjať napríklad od ceny použitého materiálu. Len zdravotníctvo akosi stále a zotrvačne používa pojmy zisk (jedno staršie cenové opatrenie dokonca operuje s pojmom „oprávnený zisk”) a marža.

Rozdiely a varianty

Reforma ministra Zajaca bola o vyrovnávaní motivácií jednotlivých účastníkov vzťahov na zdravotníckom trhu. A tak sa ako motivácia pre zdravotné poisťovne vymyslel zisk, na naše pomery nevhodné a necitlivé slovo. Ako protiváha zisku sa stanovila možnosť poisťovne vykázať zisk iba pri nulových „waiting listoch”. Je takéto obmedzenie zisku dosť alebo málo? Na úvod snáď mohlo byť postačujúce, keby - keby nebolo v roku 2005 jednoducho zrušené. Dá sa totiž predpokladať, že pri vývoji takto nastaveného systému mohla ísť časom legislatíva ešte ďalej a doplniť podmienky napríklad o rozširovanie siete zmluvných poskytovateľov, rozšírenie preventívnych výkonov či rozširovanie úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok nad rámec opatrenia ministerstva zdravotníctva. Je tiež možné, že tieto opatrenia by ani neboli legislatívne nutné, ale prišli by na ne samotné poisťovne v rámci konkurenčného súťaženia. Rovnako možné je však aj to, že by tento systém nefungoval a akcionári poisťovne by sa uspokojili so základným minimálnym balíkom služieb pre poistencov a tešili sa z vysokých ziskov.
Na zvážení zákonodarcu je, ktorý z týchto dvoch variantov považuje za pravdepodobnejší. Minister Zajac považoval za pravdepodobnejší prvý, minister Valentovič považuje za pravdepodobnejší ten druhý. Diskusia o zisku zdravotných poisťovní by však nemala byť zameraná na konfrontáciu ich názorov. Obidva sú totiž legitímne a vyjadrenie stotožnenia sa s niektorým z nich máme v rukách každé štyri roky. Diskusia o zisku zdravotných poisťovní má byť diskusiou o zisku zdravotných poisťovní. Zatiaľ je len prázdnym rozprávaním o zisku kadekoho iného.

Polemika

Zdravotná poisťovňa má príjem z verejného zdravotného poistenia. Je to povinná platba - a práve povinnosť tohto poistenia i skutočnosť, že ide o život a zdravie, vyvoláva polemiky o etickej rovine z neho budovaného zisku. Teda máme jasne sformulovaný názor číslo jeden: Keďže štát formou zákona prikáže ľuďom časť svojich príjmov odviesť na účely zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, nie je správne aby inštitúcia, ktorá zabezpečuje výber takto odvedených peňazí, tvorila zisk využiteľný iným spôsobom. Etikou čiastočne operuje aj názor číslo dva: Odmena za poskytnutú službu, zvlášť službu vedúcu k navráteniu zdravia či záchrane života, musí byť adekvátna tejto službe - zisk je teda legitímnou odmenou každého poskytovateľa akejkoľvek služby, poisťovňu nevynímajúc. Kým názor číslo jeden je spoločensky chápaný ako dogma - bez nejakej zásadnej argumentácie v jeho prospech, názor číslo dva už argumenty používa. A nestačíme sa čudovať.

Hrušky a jablká

Aj pravicovo orientovaní ľudia totiž nemajú problém vypustiť „argument”, podľa ktorého sa akože čudujú nad tým, prečo minister rovnako ako u poisťovní „neobmedzí zisk lekárnikov.” Tí radikálnejší idú aj po distribútoroch liekov a najbojovnejší spomenú aj výrobcov. Aj keď si odmyslíme fakt, že viac než polovica všetkých slovenských lekárnikov má so ziskom verejnej lekárne spoločné asi toľko ako sekundárny lekár štátnej nemocnice s jej stratou, a „pochopíme”, že autor má (zrejme) na mysli zisk prevádzkovateľa verejnej lekárne, nemožno túto konštrukciu považovať za solídny argument z jediného prostého dôvodu. Porovnáva neporovnateľné. A ako bonus - ministra tento nápad inšpiruje.
Sortiment verejnej lekárne tvoria registrované lieky, dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky a doplnkové produkty. Kým prvé tri skupiny produktov majú regulované takzvané obchodné rozpätie distribúcie a verejnej lekárne (teda regulovaný zisk), doplnkový sortiment (keďže z hľadiska druhu činnosti ide o maloobchod) zisk regulovaný nemá. Sortiment lekárne hradený zo zdravotného poistenia navyše každý štvrťrok podlieha kategorizácii, pri ktorej sa určuje (bez ohľadu na obchodné rozpätie) konečná cena, percentuálna výška úhrady poisťovne ako aj doplatku pacienta. Týmto procesom sa často stáva, že časť sortimentu je potrebné preceniť pod výšku nákupnej ceny - teda byrokratickým opatrením sa podnikateľský subjekt dostáva pri konkrétnom lieku do nútenej straty, ktorú musí vykryť zo zisku za ostatné produkty.
Možno som naivný, ale ešte stále má niekto pocit, že lekáreň má neobmedzený zisk? Aké ďalšie zaujímavé obmedzenie by snáď navrhli autori uvedeného pseudoargumentu? Ak to pritiahneme za vlasy a z úvah vypustíme obchodné rozpätie, kategorizáciu, skrátka existujúcu reguláciu zisku poskytovateľov lekárenskej starostlivosti a distribútorov liekov, ostane nám na podnetné uvažovanie ešte spôsob tvorby toho nemorálneho kapitalistického zisku.
Zdravotná poisťovňa tvorí zisk jednoduchou matematickou rovnicou - výber poistného po prerozdelení, mínus náklady na zdravotnú starostlivosť, mínus prevádzkové náklady (max. 4 %). Príjemnejšou stránkou na tomto druhu biznisu je prvý bod rovnice - výber poistného. Jednoducho si treba naliať čistého vína a povedať: áno - tieto peniaze štát „donútil” ľudí odvádzať, áno - tieto peniaze sa môžu odvádzať aj do súkromných rúk, áno - tie súkromné ruky o ich použití rozhodujú. Áno, pokiaľ sa im podarí, môžu dokonca dosahovať zisk. Lekáreň tvorí zisk rovnicou trochu zložitejšou - príjem za vydané lieky a predaný doplnkový sortiment, mínus náklady na zakúpenie sortimentu, mínus prevádzkové náklady (zahŕňajúce mnohé zákonné povinnosti).
Chýba tu tá príjemnejšia časť, ktorou je pravidelný prísun peňazí - jednoducho pokiaľ pacient do tej lekárne nevstúpi, tak nijaká prvá časť rovnice nebude... a bodka. Ako odpoveď na pripomienku visiacu vo vzduchu - veď aj poisťovňu môže pacient zmeniť - odpoviem krátko: áno, raz za rok. Rozdiel je zrejmý - a reklamná kampaň, s ňou súvisiace masové prepoisťovanie, dobrovoľné či nedobrovoľné, dáva za pravdu tvrdeniu, že poisťovne v našich podmienkach ešte nie sú motivované denno-denne zápasiť o klienta kvalitnou službou. Ich činnosť (zatiaľ) vystihuje naše svojrázne supermarketové chápanie trhu a klientska stádovitosť.
V správny čas, niekedy koncom augusta, stačí vhodiť do schránky pekný leták, dať za prepoistenie sa nejakú tú províziu, podpísať zmluvu... a všetko. Čo na tom, že na letáku sa nič nehovorí o podmienkach pre zmluvných poskytovateľov? Čo na tom, že žiadni zmluvní poskytovatelia neexistujú, čo na tom, že všetci poskytujeme úplne rovnaké (minimálne) služby? Toto bežného slovenského klienta nezaujíma a keď má nejaký problém s lekárom či nemocnicou, ani vo sne mu nenapadne viniť zaň poisťovňu. Zdravotných poisťovní boli v septembri 2006 plné všetky médiá, kde sú dnes? Dá sa ubrániť dojmu, že jediným cieľom masívnej kampane bolo nekoordinované a s korupciou hraničiace verbovanie poistencov?
Je však riešením absurdného správania poisťovní obmedzenie ich zisku? Keď nemajú motiváciu klientskej orientácie dnes, akú motiváciu budú mať potom?

Limity

Je zrejmé, že zdravotné poisťovníctvo nie je podnikanie ako každé iné. Trh je v podstate presne určený, rozsah služieb takisto, príjmy sa dajú plánovať minimálne rok dopredu, časť výdavkov formou limitov taktiež. Teda plánovanie zisku vyzerá viac-menej jednoducho. No a čo?
V lekárnictve (ako v každom inom druhu podnikania) sa príjmy, a teda zisky, dajú naplánovať len orientačne, a „vďaka” vyššie spomenutým regulačným nástrojom aj toto plánovanie môže v konečnom dôsledku dopadnúť úplne inak. Z toho vyplýva, že štát má kompetencie a nástroje výrazne obmedziť zisk verejnej lekárne. Kto tvrdí opak, klame.
Treba povedať, že táto úloha štátu je viac-menej logická. Jednoducho existuje spoločenská objednávka na zabezpečenie dostupnosti liekov aj pre tie najnižšie sociálne vrstvy - preto existuje konečná cena, úhrada zdravotnej poisťovne a podmienka aspoň jedného plne hradeného lieku v základných ATC skupinách. Čo je nelogické, je vnucovanie predstavy, že lekárne nezaslúžene vytvárajú neregulovaný zisk. Zisk verejnej lekárne je regulovaný a je regulovaný výrazne. Na ilustráciu - výrazný dopyt po očkovacích vakcínach proti chrípke koncom minulého roka by v každom normálnom podnikaní viedol k zvýšeniu ich ceny, bežný slovenský lekárnik však nielenže cenu nemôže zvýšiť, ale naopak, administratívnym opatrením bola cena vakcíny znížená natoľko, že o nejakej marži je smiešne hovoriť.

Ako je to teda s tým ziskom?

Volanie po obmedzení zisku zdravotných poisťovní je jednoduchým a lacným marketingovým ťahom slovenskej ľavice. Nič nové pod slnkom. Spoločnosť je stále náchylná tešiť sa z útoku na „bohatnutie” kapitalistov. Táto ľavicová politika je legitímna - či s ňou súhlasíme, alebo nie. Úlohou pravice je naopak podporovať a chrániť súkromný majetok, tvorbu zisku, obmedzovať výber daní a úlohu štátu.
Argumentovať na podporu tvorby zisku jedného subjektu poukázaním na „neobmedzenie zisku” iného subjektu však nie je a nemôže byť pravicovou agendou, zvlášť nie vtedy, keď ten druhý subjekt má zisk výrazne limitovaný spleťou administratívnych a nekoncepčných štátnych zásahov. Umelé vykresľovanie lekární ako výhradných tvorcov neobmedzeného a nezaslúženého zisku v zdravotníctve je účelové klamstvo - možnosť vytvárať regulovaný zisk majú všetci poskytovatelia a vytvárajú ho - súkromné ambulancie, súkromné nemocnice, laboratória... jednoducho všetci. A tak to má byť. Verím, že všetci, ktorí plamenne obhajujú zisk zdravotných poisťovní, sa onedlho postavia na stranu poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorým ministerstvo zdravotníctva plánuje od apríla administratívnym opatrením plošne znížiť ceny. Veď zisk sa predsa obmedzovať nesmie. Alebo áno?

Autor: Mgr. Ondrej Sukeľ, Lékárna Don Bosco, Humenné
apaPODCAST

Podcastový tip

PharmDr. Ondrej Sukeľ

Projekt Bezpečné léky – ...

PharmDr. Ondrej Sukeľ
02.07.2015

PharmDr. Ján Valjan

Novela novely má povolit...

PharmDr. Ján Valjan
01.03.2010

PharmDr. Ján Valjan

Lékárnický dům, Krizový ...

PharmDr. Ján Valjan
26.03.2009

PharmDr. Tibor Czuľba

Komerci v rámci soustavn...

PharmDr. Tibor Czuľba
16.01.2011

PharmDr. Ján Valjan

Řízená péče a postavení ...

PharmDr. Ján Valjan
26.06.2008

PharmDr. Ondrej Sukeľ

Slovenské opatření proti...

PharmDr. Ondrej Sukeľ
29.06.2015

PharmDr. Ján Valjan

Nelíbí se vám konkurence...

PharmDr. Ján Valjan
12.12.2008

PharmDr. Ján Valjan

Další zazděná lékárna, p...

PharmDr. Ján Valjan
04.12.2009

PharmDr. Ondrej Sukeľ

Nepovinné členství vytvá...

PharmDr. Ondrej Sukeľ
12.10.2015

PharmDr. Ján Valjan

I na Slovensku máme řadu...

PharmDr. Ján Valjan
10.11.2010

Artist page APATYKÁŘ® v iTunes [nové okno]
apaVZPOMÍNÁTE?
Slovenská lékárnická krize
ISSN 1214-0252 | Copyright © 2000-2017, PharmDr. Martin Dočkal | Apatykář® je registrovaná ochranná známka
APATYKÁŘ® je součástí skupiny APATYKÁŘ®.net. Žádná část těchto stránek nesmí být nijak použita bez výslovného souhlasu autora!
Prohlášení vydavatele, cookies | Přístupný web | Mobilní verze | Pomoc a nápověda | W3C-HTML 4.01, W3C-CSS, FEEDValidator, W3C-WAI - AAA, Cynthia Tested
Tyto internetové stránky odpovídají normě HONcode pro důvěryhodné zdravotnické informace: ověřit.